V minulom týždni sa skončil šrotovací ošiaľ. Ľudia sa predbiehali v odovzdávaní aut na šrotovanie, pričom si málokto uvedomoval, že to, čo predajcovia veľakrát klasifikovali, ako zľavy, je vlastne hodnota ich bývalých štvorkolesakov. Tí čo zaváhali (medzi nimi aj ja), zistili, že po odovzdaní auta na šrotovanie, na nejakú dobu si potykajú s prostriedkami hromadnej dopravy. Skladové zásoby auto predajcov v minulom týždni boli značne znížené, a na niektoré modely treba počkať aj viac ako 3 mesiace! Nie jeden kupujúci sa pozastavil pred otázkou: počkať si na vysnívaný model, alebo si vybrať auto na počkanie (z ponuky skladu)...
Šrotovanie sme stihli v posledný moment (15 min predtým ako zatvorili vrakovisko). Kým som predychávala skutočnosť, že počas najbližších štyroch mesiacoch budem odkázaná na vozový park MHD, pozorovala som ľudí a autá okolo seba. Ľudia sa narážali navzájom, kľúčom sa podpisovali po autách, vytrhávali cúvacie senzory... No, ale potom som zbadala budúcu majiteľku nového autíčka: dobre držiaca sa dáma v pokročilom veku. Prišla na nejakej starej Lade (predpokladám, že to bol jej darček ku svadbe). Sedela v nej hrdo aj so svojim veľkým klobúkom, ktorý chvíľkami skôr pripomínal ikebanu... Pri vjazde na vrakovisko zablokovala cestu dvom oproti idúcim autám (keďže tam bola iba jednoprúdovka, alebo lepšie povedané - prechod pre jedno auto) a žiaľ musela cúvnuť. Nastal bod zlomu. Dáma sa začala prežehnávať... a ešte raz sa prežehnala... a potom ešte raz... Vodičom, ktorý na ňu čakali, aby im uvoľnila cestu, každou minutou dochádzala trpezlivosť... Dámin spolujazdec v jednu chvíľu vystúpil, a pozrel sa okolo auta (nechápavo sme nato pozerali) a dáma konečne cúvla...
Vďaka tejto príhode som pochopila, že do nových aut nasadne nejedna teta s ikebanou na hlave, ktorá sa prežehná trikrát kým zaradí spiatočku... Viete si predstaviť ráno, meniace sa farby na semaforoch, stále nehybnú kolónu aut, na ktorej čele taká (alebo podobná teta, resp. ujo) zápasí s neúprosne skapínajúcim motorom...Váš míting začína o 10 minút... Mmmňam!
Zatiaľ som do MHD ešte nemusela nastúpiť, ale keď to príde, vždy si poviem, tým, že nešoférujem, nesledujem cestu a takéto veci ma nerozhodia... Už len dúfať, že do augusta sa všetci naučia jazdiť v podmienkach rannej Bratislavy.